143. epizóda | 1. séria

Asiye a Nefes pri trkotaní o deťoch a mužoch na chvíľku úplne zabudnú na všetky prežité útrapy. A keď sa so skvelými správami z mesta vrátia Tahir s Esmou a Alim (Temmuz Gürkan Karaca), majú o ďalší dôvod na radosť viac. Návšteva u mamy a sestry počas otcovej neprítomnosti Nazar pripomenie, o čom kedysi snívala... Keď Nefes poradí Tahirovi, ako sa vyrovnať s hrôzou, ktorá mu náhle zmenila život takým dramatickým spôsobom, na jeho tvári sa po dlhom čase znova udomácni úsmev na o čosi dlhší čas ako len pár minút. Keď sa stále ešte pekelne napálený Cemil vráti domov, správa sa k Nazar ako k cudzej. A keď k nej napokon prehovorí ako otec k dcére, je to hádam ešte horšie, ako keby mlčal. Keď z nich postupne opadnú všetky obavy, nahromadený stres a starosti, medzi Nefes a Tahirom to znova začne neprehliadnuteľne (a neprepočuteľne) iskriť zakaždým, keď sa na seba čo i len pozrú. Vlastne... To iskrenie dosť nápadne pripomína aj po rokoch neuhasínajúci oheň medzi Asiye a Mustafom! Sebecký úbožiak Vedat sa znova utápa v sebaľútosti, čím Fikreta, ktorý by rád uveril, že v tom naničhodnom sadistickom darebákovi je aspoň štipka dobra a sebareflexie, privádza do zúfalstva. Nečudo, keďže Vedat, ktorý nikdy nevedel prehrávať (a už sa to ani nikdy nenaučí), sa správa, akoby mu už definitívne preskočilo a na otcovi si vylieva všetok nahromadený jed. Ak by to záviselo od dobráka Fatiha, Murat a Nazar by sa mohli pokojne zosobášiť hoc aj dnes večer. A on s Berrak rovno tiež!