Marie a Standa – zdanlivo obyčajný pár z dediny Vonoklasy. Boli mladí, zamilovaní, po čase sa dočkali aj vytúženého syna. Kým držali pri sebe, pripadali si najsilnejší. Boli pripravení pobiť sa so všetkými ranami osudu, ktoré môžu nastať. Ale nie za všetko bol zodpovedný osud. Čo neslávne známej tragédii, pri ktorej v roku 1968 zahynuli manželia z dediny pri Prahe, predchádzalo? Čo po nej nasledovalo? Ako náš život formuje rodina, prostredie a gény? Udalosť z jednej mrazivej noci roku 1968 vzbudzuje zvedavosť do dnešných dní. V médiách vychádzajú články a reportáže, rodia sa nové, často divoké teórie, aj po rokoch vyvstáva množstvo otázok. Natáčaniu seriálu tak predchádzala dlhá príprava a starostlivé rešerše.
„Aj po päťdesiatich rokoch je príbeh Studne stále živý. Preto pre nás bolo dôležité prejsť si všetky spisy a dostupné materiály o rodine, ktorá veľkú časť spoločného života prežila v izolácii. V prvom rade pre nás bolo kľúčové nájsť verziu, ktorej sami veríme a ktorá podľa nás najlepšie vystihuje to, čo sa skutočne stalo. Ale aj keď si človek všetko naštuduje, existujú stále niektoré veci, ktoré sa nikdy nedozvie. Nesedeli sme s nimi pri rodinnom stole, neboli sme svedkami ich bežných životných situácií. Preto sme všetko konzultovali s psychológmi, vytvárali si profily jednotlivých postáv, snažili sme sa do nich vcítiť, zistiť, čo im mohlo bežať hlavou. Aby bol príbeh o nich, o ich blízkych, rodine i susedoch čo najkomplexnejší, ale predovšetkým najvernejší. Preto ho rozprávame od začiatku, keď sa do seba Máňa so Standom zamilovali, a končíme viac ako desať rokov po tej osudnej tragédii,“ popisuje vznik seriálu scenárista Miro Šifra.
Kristina Májová, ktorá stojí spolu s Mirom Šifrom za scenárom, dopĺňa: „Standa je prototypom ‚čierneho poľovníka‘, ktorý je vzrušujúci, nebojí sa veľkých gest, ide si za svojím, nuda s ním neexistuje, je skrátka ľahké mu prepadnúť. Zaujímalo nás, ako sa tieto vlastnosti prejavia v priebehu spoločných rokov, keď romantická láska opadne a prídu životné skúšky.“ Natáčalo sa v priestoroch starej budovy Koh-i-noor, Invalidovne alebo aj ateliéroch. Hlavné bolo nielen nájsť dom, kde žila ústredná rodina, ale aj to, aby z rovnakého obdobia boli aj domy ich susedov. Ideálna lokácia sa nakoniec objavila v Lochoviciach.
„Studňa je seriál, ktorý je dejovo roztiahnutý do mnohých rokov, a to je náročné, pretože sme potrebovali objekty z 30. rokov, ktoré budú vedľa seba a budú spĺňať požiadavky, ako napríklad možnosť pridať práve studňu alebo aj plot. Nakoniec sme tieto tri domy našli. Sú stále obývané, ale ich majitelia nám aj s obcou vyšli v ústrety, čo nie je samozrejmosť. Seriál sa natáčal v opačnom poradí, aby sme mohli upravovať lokáciu smerom k začiatku deja – z tragickej a pre rodinu temnej zimy sme sa dostali až k zamilovanej jari,“ hovorí Jindřich Motýl z produkčnej spoločnosti Lumivod a Martin Růžička ho dopĺňa: „Mňa už ako malého chlapca historické veci bavili a tie veci, ktoré ten časový test vydržia, sú veľmi atraktívne. Ako deti sme sa so spolužiakmi na niektoré scény z tohto príbehu hrali, a keď som sa dozvedel, že sa chystá Studňa, hneď som povedal áno!“
Studňa je nočná mora mojej generácie, detská trauma
Tereza Kopáčová, režisérka
Čím vás projekt zaujal? Čo rozhodlo, že ste chceli sériu režírovať?
Studňa je nočná mora mojej generácie, detská trauma. Bolo zaujímavé pozrieť sa naň s odstupom a skúmať, prečo sa nám ten príbeh vryl do kolektívnej pamäte ako žiadny iný, prečo sa stal legendárnym. A predovšetkým zistiť, ako sa skutočne odohral.
Rodinná tragédia z Vonoklas sa stala pred viac ako päťdesiatimi rokmi. Je pre vás stále v niečom aktuálna?
To pre mňa vlastne bola podmienka – či v tom tragickom príbehu nájdeme aktuálnu tému, a teda dôvod prečo ju teraz točiť. Našli sme ich niekoľko. Vrátane modelových situácií, ktoré poznám aj z vlastného života, hoci nie v takej dramatickej forme. Ale aj tak som si s nimi nevedela dať rady. Toxické vzťahy. Duševné zdravie. Čo sa vo vzťahu zachrániť dá a ako, a kedy je naopak jediným riešením odchod... Myslím, že by sa takto v Studni mohlo nájsť veľa divákov.
Pre Voyo ste natočili vôbec prvý Voyo Originál Prípad Roubal, máte máte za sebou aj ďalšie seriály a filmy, ktoré sú inšpirované skutočnými udalosťami, alebo ľuďmi. Čo vás na takých príbehoch najviac zaujíma? A čo myslíte, že na nich priťahuje? V čom je pre vás Studňa iná?
Mám taký subjektívny pocit, že čo sa skutočne stalo, má väčšiu váhu ako fikcia. A v rešeršiach človek nachádza motívy, ktoré by scenárista nevymyslel. Je tam jednoducho veľa života. Na rozdiel od divákov ma nijako veľmi nepriťahuje vŕtať sa v tme a zle, ale je to pre mňa zaujímavé žánrovo a myslím, že to môže byť aj poučné. Tie príbehy majú tendenciu sa opakovať.
Akokoľvek sa sa tento príbeh môže zdať notoricky známy, aj vďaka jeho ďalšiemu, nie je to tak. Najmä pre mladšiu generáciu. Čo v ňom podľa vás môžu nájsť mladí ľudia?
Napríklad príbeh lásky, spočiatku veľmi romantický, no potom sa doň začínajú vkrádať čím ďalej tým temnejšie tóny. Keby ich hlavní hrdinovia rozpoznali a vedeli, ako sa zachovať, nemuselo k tragédii dôjsť. Na toxické vzťahy je mladšia generácia veľmi citlivá – a úplne správne. Veľkou témou je aj trauma. Teraz je bežné vyrovnávať sa s psychickými problémami s pomocou odborníkov, no v čase nášho príbehu bola psychologická pomoc v podstate tabu. Ale trauma nášho hlavného hrdinu je obrovská. Rovnako ako rodová záťaž, daná genetikou aj výchovou. Komplikované susedské vzťahy. Rodina, prostredie, gény… jednoducho to, čo všetci žijeme. Len teda poriadne vyostrené.
Standu a Máňu sledujeme už od úplného začiatku ich vzťahu, od chvíle, keď sa stretli, až po tú osudnú noc. Slávka potom ešte ďalej do osemdesiatych rokov. Čo bolo pre vás kľúčové v tejto rodinnej a susedskej dráme zachytiť? Aké podľa vás boli osudové momenty, ktoré viedli k tragédii?
Neboli to na prvý pohľad osudové, zjavné alebo výnimočné momenty, ale postupné hromadenie malých chýb, nedorozumení, iracionality, nemilých reakcií, neschopnosti alebo neochoty porozumieť a racionálne riešiť situáciu... Náš príbeh je o jemnej psychológii, ktorá vedie od romantickej lásky, ktorá vznikla napriek vzdoru matky, až k veľkej tragédii.
K tomu rozpätiu sa viaže aj výber postáv. David Švehlík hrá ako mladého vojaka, tak aj zúfalého Stanislava. Určitým protipólom boli aj úlohy pre Filipa Červenku alebo Jakuba Prachařa. Johana Matoušková je skôr známa z divadla. Podľa čoho ste si hercov vyberali?
David Švehlík bol mojou prvou a jedinou voľbou. Práve preto, že mu divák musí uveriť stvárnenie mladého chlapca aj šialeného dôchodcu. Našťastie, nielenže neváhal, ale vzal to vraj za svoju doposiaľ najväčšiu úlohu. Obklopili sme ho rodinou a najbližším okolím tak, aby boli všetci predstavitelia typovo a herecky zaujímaví, uveriteľní, aj keď vo svojich úlohách možno prekvapujúci.
Ústrednou postavou je ale Slávek - chlapec, ktorý to všetko prežil. Ako ste jeho postavu vnímali v priebehu celého príbehu a ako ste v rámci toho pracovali s jeho predstaviteľom Filipom Červenkom?
Slávek je inteligentný, vnímavý chlapec, ktorý je odmalička skúšaný osudom. Má síce oddaných a milujúcich rodičov, ktorí ho vypiplali z detskej mozgovej obrny a viedli ho až k prestížnej kariére, ale zároveň mu ešte viac „naložili.“ Je to veľmi ambivalentná a komplikovaná postava. Myslím si, že divák bude celý čas váhať, či mu má fandiť alebo ho zatratiť. Filip Červenka svoju postavu veľmi dobre pochopil a vybudoval. Napriek náročnosti úlohy a šialeným situáciám, do ktorých sme ho dostávali, bolo vlastne nakrúcanie s ním celkom jednoduché. Len sme netušili, čo sa v skutočnosti deje v jeho hlave. Zaujímavé je, že rovnako tak to bolo aj v prípade oboch mladších členov hereckého obsadenia tejto úlohy. Slávka totiž hrajú traja chlapci rôzneho veku. Všetci hrali neuveriteľne skvelo, ale do hlavy sa nedalo nahliadnuť ani jednému z nich. Možno to majú spoločné so svojím predobrazom.
Kto je kto v príbehu Studne
Standa - David Švehlík
Na začiatku príbehu pôsobí ako očarujúci, charizmatický vtipkár. Ktorá by sa do neho nezamilovala? Po narodení Slávka má jediný cieľ - chce byť dobrý otec, ktorý sa postará o svoju rodinu. Jeho šaškovanie sa postupne mení na diagnózu. Stáva sa z neho sebastredný, ľútostivý, zlý chlap. Svoju rodinu chce chrániť. Pred susedmi, pred svetom. Neuchráni ju ale pred sebou samým. „Páči sa mi snaha zrekonštruovať tento prípad čo najobjektívnejšie a poňať ho v oveľa väčšej šírke. Oveľa viac ako tou atraktivitou konca sa zaoberá tým, prečo k tej tragédii vôbec došlo. Komplikácie začali narodením synčeka, ktorý ochorel na detskú mozgovú obrnu, a tým, že sa okolie zachovalo veľmi netolerantne. Ich chlapec sa stal terčom posmechu, s čím sa žilo veľmi ťažko. Zároveň mal veľmi napäté vzťahy so susedmi, ktoré prerástli až do veľmi vyhrotených konfliktov spojených aj s fyzickou agresiou. Toto všetko dospelo k tragédii, ktorú už poznáme.“
Máňa - Johana Matoušková
Za rodinu by dala život. Je oddanou matkou, milujúcou ženou. Najprv vrelé a energické dievča vplyvom správania svojho muža postupne chradne. Slávkovi obetovala všetko, on napriek tomu miluje viac „otecka“. Postupne stráca kontakty so zvyškom sveta, vrátane svojej rodiny. Svojho muža si vyvzdorovala, možno preto odmieta zo vzťahu odísť.
Slávek - Jáchym Brabec, Jakub Jenčík a Filip Červenka
Vymodlené dieťa. Rodičmi vypiplaný z detskej obrny, ktorá v päťdesiatych rokoch vo väčšine prípadov znamenala smrť alebo doživotný ústav. Chcel byť ako jeho otec, ku ktorému vzhliada. Je ambiciózny, stáva sa prvým inžinierom v dedine. Snaha osamostatniť sa aj pokus o revoltu voči rodičom končí zmarom. „Studňa sa pre mňa stala tým najsilnejším a najosobnejším natáčaním, ktoré som zažil. Nielen preto, o akú veľkú úlohu ide, ale aj preto, ako je to krásne napísané. Príbeh má váhu, rieši situácie, ktoré aj dnes prežíva množstvo ľudí. Predtým som točil veľa komédií. Na rolu Slávka som sa musel intenzívne pripravovať, sústrediť sa. Z každého natáčacieho dňa som si kus z neho odnášal domov, nikdy to pre mňa nekončilo poslednou klapkou, nedokázal som sa od tých nálad a atmosféry oslobodiť. Keď sme natáčali tie najsilnejšie scény, tak aj po návrate som v sebe cítil veľkú ťažobu, bolo mi z toho až fyzicky nepríjemne. Bavilo ma v Slávkovi vidieť postavu plnú nádeje, že sa raz vymaní zo svojho mamičkovstva a závislosti na rodičoch. Vážne veľmi sa snažil osamostatniť. Nakoniec ale zmes genetiky, rodiny, ale aj sled náhodných udalostí vyvrcholili v strašnú rodinnú tragédiu. Každý z nich mal šancu s tým niečo urobiť. On v sebe ale ani v tých vyhrotených situáciách nenašiel silu alebo‚ chlapáckosť‘ a zostal stále chalanom. Studňa je pre mňa psychologický vhľad do jednej rodiny, ktorá sa síce veľmi miluje, ale na druhej strane sa úplne najviac potápa.
Mánini rodičia - Jana Nagyová a Svatopluk Skopal
Ona je tvrdá vidiecka žena s rýdzimi inštinktmi. Pre svoju dcéru si predstavovala niekoho úplne iného. Zaťa pre jeho neustále šaškovanie nemôže vystáť. On je otec milujúci svoju dcéru, ktorý jej láske nakoniec ustúpi pred blahobytom a statusom uznávanej a bohatej rodiny v dedine. „Ako mama je sklamaná z toho, že si Máňa našla iného chlapca. Nebráni jej v tom, ale stále pretrváva pocit, že urobila niečo proti vôli matky, a tak sa od nej trochu dištancuje. Myslím, že všetky príbehy z minulosti sa niekde odzrkadlia. Nielen príbehy, ale aj móda a napríklad vzťahy. Vtedy sa zabíjalo, pilo a dnes to nie je iné. Myslím, že ľudia sa doteraz neponaučili, a je to pomerne smutné.“
Petra - Gabriela Marcinková
Slávkova kolegyňa a milenka. Čoskoro si začne všímať, že Slávek ide v stopách svojho otecka a opakuje jeho vzorce správania. „Existujú rôzne interpretácie toho, aký bol motív tragédie, je mnoho konšpiračných teórií. S tým všetkým som sa tak letmo oboznámila. Hlavným zdrojom informácií bol pre mňa ale scenár. V ňom ma najviac zaujali rôzne medziľudské vzťahy, či už susedské, rodičovské alebo partnerské. Tie sú v ňom vykreslené veľmi krásne a takým spôsobom, že majú čo povedať aj nám v dnešnej dobe. Pretože sa od tých ľudí až tak nelíšime. Myslíme si, že sa nejakým spôsobom vyvíjame, ale naše mozgy fungujú prekvapivo rovnako a je prekvapivo ťažké z generácie na generáciu urobiť nejaký posun v spôsobe, akým sa k sebe správame.“
Lidka - Kristýna Ryška
Mladšia sestra Máni. Majú k sebe blízko, Lidka zdieľa aj Mánino nadšenie a poblúznenie šarmantným vojakom Standom. Postupne ale začína tušiť, že v ich vzťahu nie sú veci v poriadku, tým viac, keď sa sama stane matkou. Máni ponúka možnosť odchodu, aj napriek jej ľahostajnosti je stále na jej strane. Až do úplného konca.
Klára - Simona Lewandowska
Dcéra Lidky, sesternica Slávka. Odmalička k sebe mali najbližšie. Sú priatelia, je vlastne jediná spriaznená duša, ktorú má. Neverí inštinktu svojej mamy, Slávkovi dôveruje. A aj po zistení pravdy mu ponúka pomoc a zostáva oporou. „Klára je pomerne čistá a férová duša. Hovorí veci tak, ako sú, takže na rozdiel od tých ostatných vzťahov to napríklad práve jej s manželom Matějom funguje. Ako postava sa vyvíja, dôvera medzi ňou a Slávkom opadáva, ale ona sa toho chce slepo držať. Klára začína ako pokojná a bezstarostná postava a končí úplne vyčerpaná.“
Dobrí susedia sú požehnanie
Susedské vzťahy hrajú v príbehu Studne podstatnú úlohu. Rodia sa tu prvé konflikty, násilie a pre Standu sú akcelerátorom jeho duševných hnutí. Susedia Šimkovci a Gombárovci sú fiktívne postavy nesúce dejové situácie, ktoré však vychádzajú zo skutočnosti.
Šimkovci - Jakub Prachař a Alena Doláková
Lojza chcel Máňu, ona k nemu ale nič necítila. Pravdepodobne by spolu skončili, keby sa neobjavil charizmatický Standa. Chcel žiť s Máňou, teraz žije vedľa nej. Aj keď pachuť zostala, v správnom okamihu sa zachová správne. Alenke sa Lojza páčil odjakživa, využila príležitosť jeho zlomeného srdca i hrdosti. Ani v priebehu času sa s jeho slabosťou pre Máňu nezmierila.
Gombárovci - Marián Mitaš a Hana Vagnerová
Prichádzajú do deja neskôr ako noví susedia. Veľmi skoro sa stávajú súčasťou nevľúdnej susedskej dynamiky a pochopia, na koho stranu sa pridať. Do Vonoklasov sa odsťahovali preto, že je tu pokoj a čistý vzduch, čo im má pomôcť počať potomka. Čoho sa ale skutočne dočkajú?
Ďalšie postavy
Matěj, manžel Kláry: Tadeáš Moravec
Přemek, syn Šimkovcov, Slávkov kamarát z detstva: Jiří Šimek
Vyšetrovateľ Sova: Pavel Řezníček
Riaditeľ výskumného ústavu, Slávkov nadriadený: Adrian Jastraban
RÉŽIA: Tereza Kopáčová // SCENÁR: Miro Šifra, Kristina Májová // KAMERA: Tomáš Juríček // ARCHITEKT: Petr Kunc // VÝKONNÁ PRODUCENTKA: Martina Stránská // VÝKONNÁ PRODUCENTKA VOYO: Lucie Brabcová // CASTINGOVÁ REŽISÉRKA: Maja Hamplová // MASKY: Jana Bílková // KOSTÝMY: Kateřina Štefková // PRODUCENTI LUMIVOD: Martin Růžička, Jindřich Motýl // KREATÍVNI PRODUCENTI VOYO: Michal Reitler, Michal Prokeš
Prvú časť šesťdielneho Voyo Originálu Studňa nájdeš už teraz na Voyo!
