147. epizóda | 1. séria

Pri pohľade na Asiye, ktorá sa na večerné rande s Mustafom hodila do gala, všetkým padnú sánky. Rozhodne zaslúžene! Keď pani Saniye, hodža Osman a Murat večer dorazia k Dagdevirenovcom na pytačky a nájdu uplakanú a skrehnutú Nazar na schodoch pred dverami, neveští to nič dobré. A príšerne nahnevaný nesúhlasný výraz v Cemilovej tvári ich v tom len utvrdí... Napokon to však dopadne ešte o poznanie horšie, než ako sa všetci zainteresovaní obávali, pretože ten tvrdohlavý spiatočnícky chlap si ich nielen odmietne vôbec vypočuť, ale keď ich expresne vypoklonkuje z domu, opäť surovo a necitlivo vyhodí i svoju nešťastnú dcéru – navyše so slovami „Toto ste si tu zabudli...“ Nečudo, že to úbohé utrápené stvorenie krátko nato v aute stratí vedomie, čím ostatných spolujazdcov, pochopiteľne, na smrť vydesí! Vďaka Tahirovi, ktorý mu, aj keď nie celkom dobrovoľne, našepkáva cez telefón ako nesmrteľný Cyrano krásne vyznania, sa Asiye dočká toho, po čom najmä v posledných mesiacoch tak zúfalo túžila – štipky nefalšovanej romantiky... Keď sa Nefes (Irem Helvacioglu) s Tahirom dozvedia, čo sa stalo, oboch úprimne zamrzí, že si Murat s Nazar prechádzajú takým peklom. A to ešte netušia, ako práve neskutočne žiarlivá Asiye (neprávom) doslova zamietla s aj po rokoch po uši zaláskovaným neborákom Mustafom! No netrvá dlho a presne v duchu klasiky „Príde na psa mráz...“ dobrá nálada raz-dva prejde i Tahira. Cemil zožne, čo zasial – po tom, ako sa zachoval, si s ním právom sklamané a nahnevané Türkan a Mercan totiž odmietajú i sadnúť za jeden stôl! Vnímavej Esme neujde, že Berrak niečo veľmi, veľmi trápi... Aj keď spočiatku to nevyzerá veľmi nádejne, Alimu sa napokon predsa len podarí napraviť, čo pokazil.