145. epizóda | 1. séria

Keď sa pani Saniye a Fikret opäť stretnú na cintoríne, pri hroboch Tahirových pravých rodičov, a ona sa znova, tak ako mnohokrát predtým, zbabelo pokúsi vyviniť z vlastných hriechov tým, že ich pripíše niekomu inému... Nešťastný Fikret, ktorý je už len tieňom muža, ktorým býval, jej porozpráva o najnovšom, a zároveň najťažšom a najneodpustiteľnejšom zo všetkých svojich hriechov – o násilnej smrti jeho syna! Po návrate domov je tak z ku všetkým večne nepriateľsky naladenej starej dámy úplne iný človek - pani Saniye je totiž zrazu nielen veľmi milá a láskavá k vnúčatám, ale i neobvykle otvorená k nevestám i synom. Vlastne, tak dlho - a tak úprimne a od srdca -, so svojou rodinou ešte asi nikdy nehovorila. Našťastie... Doruk si o svojho pána, ktorý sotva stojí na nohách, robí veľké starosti, no Fikret mu, žiaľ, nedovolí poslať po lekára. Je totiž presvedčený, že jemu už tak či tak žiaden lekár sveta nedokáže pomôcť. Keď už si jej obrovskou zmenou hlboko dojatí Kaleliovci myslia, že ich mama viac nemá čím neprekvapí, pani Saniye vyzve Nazar, aby sa vrátila domov... A oznámila mame, že k nim ešte dnes večer prídu na pytačky! Hoci Nefes a Tahir vedia, že pred sebou majú muža, ktorý má na rukách krv, ich srdcia sú veľké a čisté, a tak vidia len úbohú ľudskú bytosť nesúcu priťažké bremeno – nesúdia ho, ani od neho s hnevom a odporom neodvracajú tvár...